reklama
Miesto pre vašu tvorbu. Staňte sa súčasťou komunity
Alžbeta Mateová

Alžbeta Mateová

Bloger 
  • Počet článkov:  176
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Som iba tvorivý človek,rezbárka Zoznam autorových rubrík:  Zo životaNedeľná chvíľka poéziepoviedka na nedeľuBol som na lepšomZo života aj inýchZ našich potuliekSúkromnéNezaradené

reklama

Zo života aj iných

Dnes /impresia/

Alžbeta Mateová

Dnes /impresia/

Slnko sa dávno utopilo v chladných vodách. Mám rada "konečnú" dňa, kedy si Noc sadá na moju strechu a sťahuje hviezdy stále nižšie...Spolu s Tichom majú na nej svoje stále miesto. Možno v tme ani nezbadali, že je nová. Vychádzam v teplom svetri von, dýcham bielymi obláčikmi do tmy a počúvam, ako sa Ticho s Nocou rozprávajú... Vraj deň nie je nikdy taký dlhý, ako ho potrebujem. Ale treba ho nechať odísť každý večer niekam, kam mu cestu ukazuje červené veľké slnko. Noc mi zatvára oči a svet je zrazu iba taký, ako ho "cítim". Aj ľudia sú takí. Nie ako ich vidím, ale ako ich cítim.

  • 1. mar 2012
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 685x
  • 10
Všetko má vždy dve strany

Alžbeta Mateová

Všetko má vždy dve strany

Sklonená nad prácou sa v duchu klaniam drevu odovzdávajúc mu aspoň čosi z môjho človečenstva. Nelakujem si nechty a nenosím prstene. Dôverne poznám vlastné ruky. Nosím na nich jazvy mojej občasnej nešikovnosti. Vybledli dávno a nebolia. Rokmi to vnímam tak, že stáli za to. Aj jazvy niekde hlboko v nás. Kto ich nemá? Sú také príznačne ľudské... Len ich nevidno. Len ich cítime. Nosíme po zvyšok života. Robia z nás ľudí takými, akými sme práve v tomto okamihu. Nezamýšľam sa ako letí čas, nech plynie, zarovno s tempom mojej práce.

  • 1. jan 2012
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 0x
  • 16
Nad riekou /impresia/

Alžbeta Mateová

Nad riekou /impresia/

Stojíme ticho nad riekou. Lebo ticho je niekedy najkrajšia hudba, lebo ticho nepotrebuje slová. Možno sme tu takto stáli vždy, celé storočia. Ale iba zdanlivo naveky...Kým tu sme, tak sa dívame ako sa pod nami zlievajú rieky. Snáď jedna odhodlaná naplniť nepoznaným život druhej. Odvaha dávať a tiež prijímať. Odvaha plávať k neznámym brehom a v diaľke sa rozplynúť. Znovuzrodiť sa v prameni. Na úteku pred náhliacim sa časom tu stojím s tebou . Vo vetre niečo hovoríš, a slová letia niekam po prúde. Ja v svojom tichu hromadím kamene vzdušného zámku, čo som stavala hádam celý život. Ešte ich pár je. Prisahám, že tie zvyšky polepím a skutočný hrad bude stáť. Aby som si zase dokázala, že sny viem meniť na skutočnosť. Už niekoľký krát. Toto je hádam posledný, možno nie, neviem.

  • 12. apr 2011
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 0x
  • 7
Stromy

Alžbeta Mateová

Stromy

Našla som miesto niekde medzi jeseňou a zimou. Pár ešte teplých lúčov a studené dotyky so zemou. Niekde vnútri ma pália žeravé uhlíky. Minulosť dávno obrátili na popol. Stretávam stromy.  Pred zimou sú obnažené ako naše duše. Zastavím sa, počúvam. Les nikdy nie je ticho.Len treba rozumieť. Že zdanie často klame, že utajená sila iba drieme. Že zima končí jarou, že rany sa hoja. Len treba pevne obstáť , síce sa držať zeme, ale pozrieť s dôverou aj do oblakov.

  • 8. feb 2011
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 0x
  • 10
O pevnosti /impresia/

Alžbeta Mateová

O pevnosti /impresia/

Niekedy aj na mňa dýchne zima.Studená svojimi farbami. Niekto tomu aj nemusí veriť, lebo som stále v pohybe a moje dni nemajú hranicu s nocou, čiže by som ani nemala vnímať, či je leto alebo zima. Nemám sezóny, stále mám akosi jednu veľkú, prácou nabitú. Keď si líham spať, tak nelíham niekam do tmy a do myšlienok, ale úplne vyčerpaná skočím rovno do mora snov.Nikomu nehovorím, prečo je to tak. Ponorím sa a vidím iné svety, podobné tomu nášmu. Niekedy sa vraciam na tie isté miesta. Ako aj v živote. Sú miesta, kam sa vraciame. Ja sa vraciam na miesta, kde očividne spí história. Dýcha a pospáva vo zvláštnom, nášmu uchu už takmer neprirodzenom , tichu. Čas neúprosne plynie, zborí aj zdanlivo nezboriteľné...vymazáva aj spomienky. Niekedy našťastie.

  • 4. feb 2011
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 0x
  • 13
reklama
O tom, čo nevidíme...

Alžbeta Mateová

O tom, čo nevidíme...

Keď ujdem z reality, hľadám človeka , ktorý  nie je. V náhodných ľuďoch, ktorých stretávam, ktorých spoznávam, ktorých pozdravím, a do ktorých nechtiac vrážam na ulici. Tak sa  prebúdzam zo svojich snov. Je to idealizácia alebo niečo tomu veľmi podobné. Prizriem sa bližšie sklenenému poháru a ten mi praskne v ruke. Sú chvíle, keď mám pocit (aaach ten pocit:-) , že tu ani nikto nie je.  Dívam sa do zrkadla a skúmam svoju tvár. Snažím sa vidieť to, čo očami nie je možné uvidieť. To, čo je skryté pred nami samými a aj pred druhými.

  • 2. sep 2009
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 0x
  • 9
Keď sa nedá dýchať

Alžbeta Mateová

Keď sa nedá dýchať

Keď sa už nedá dýchať to dusno, niekedy aj medzi ľuďmi, idem dýchať les. Zatvorím okná aj dvere za sebou. Cesta lesom vedie do kopca niekam za svetlom. Unikám niekam preč aj z vlastnej hlavy. Tu sa to dá. Všetko, čo v tejto chvíli potrebujem, mám. Šliapem po lístí z predošlých rokov ako po spomienkach. Stúpajú mnou až niekde k mojej hlave.

  • 28. aug 2009
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 0x
  • 40
Pre tých, čo sa cítia sami

Alžbeta Mateová

Pre tých, čo sa cítia sami

Nad anjelmi sa už nezamýšľam. Ani ich tento rok nerobím. Nie sú vôbec takí, akých ich vidíme. Zdá sa, že mnohí vidíme samých komerčných. A tí skutoční sú niekde v povetrí a len my máme tú odvahu, že im kreslíme krídla. Oni sú predsa ľahší ako vzduch, ktorý dýchame. Priehľadnejší ako prameň, ktorý si vieme predstaviť.Úmerne s únavou sa blížia Vianoce. Kráčam smerom domov hore ulicou. Predo mnou sa zažínajú vianočné svetlá. Už aj na dedine. Svietia okná . Svetiel a svetielok je viac ako obvykle. Aj tak, žiada sa mi zakričať, nebuďte sami!

  • 21. dec 2008
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 0x
  • 32
Dívam sa hore

Alžbeta Mateová

Dívam sa hore

Kráčam po ulici. Tlačená zemskou príťažlivosťou. Vzlietnuť môžem iba v myšlienkach. Ale aj tie občas vedia riadne ťažiť. Niekedy sa nedívam pod nohy, tak sa aj  potknem...Všetci sa z času na čas potkneme. Niekto sa potom obzerá, či ho niekto nevidel, niekto to smiešne maskuje... To netreba. Aj potknutie treba vedieť prijať. A tak sa nebojím. Nebojím sa dívať sa hore. Vidím detaily, ktoré ľudská ruka stvorila a tie dnešné ju nestihli zničiť... Človek je rýchlejší ničiteľ ako čas. Často ho predbieha. Cez preteky s časom nám všeličo doslova ujde. Tak pomaly kráčam a dívam sa hore. Nie až na oblohu. Tam plávajú obrazy z oblakov. Menia sa v pohybe. Ľahučké, nadýchané . Ja sa dívam na fasády domov. Na to, čo vytvorili ľudské ruky z kameňa. A tak vidím telo Ježišovo... Anjelov s krídlami...

  • 10. okt 2008
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 0x
  • 15
Len tak o neúplnej rodine...

Alžbeta Mateová

Len tak o neúplnej rodine...

Sedím v aute, som na ceste do mesta, veziem mladšiu dcéru na autobusko. Ide do mojej metropoly za svojou sestrou, ktorá tam študuje. Náš, ako vždy živý, dialóg pretne zvonenie mobilu.

  • 26. sep 2008
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 0x
  • 41
reklama
Kruh

Alžbeta Mateová

Kruh

Je večer. Priatelia odišli. Zostala len vôňa broskyňovice v pohárikoch a pohodové slová v éteri. Za oknom sa zjesenieva. Vraciam sa k svojej práci. Vo svetle lampy sú farby tajomnejšie ako vo dne. Dýchajú tichom. Beriem štetec do ruky a listujem v myšlienkach. Čítam slová niekde spred pár rokov a objavujem novú slobodu v živote. Vedieť sa rozhodnúť a zbaviť sa pomyselných prekliatí z minulosti. Je zhubné žiť vo včerajšku a prenášať si batoh vlastných sebaobvinení. Sú len obranou proti vine na druhej strane. Aj tak je ťažké riešiť, kto a kedy bol vinný. Prichádzam na to, že je to úplne zbytočné. Sebatýranie. Uviaznutie v skutočnej samote, ktorá je ako kruh, ktorý sa bojíme prekročiť.

  • 21. sep 2008
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 0x
  • 12
Sobota

Alžbeta Mateová

Sobota

Sobotné ticho dnes narušil šum lístia, ktoré som zhrabala okolo ateliéru. Kým som rozkúrila v sporhelte prišla Tma s Nocou. Vytkla som jej, že chodí tak skoro, a je čoraz studenšia. Studenšia ako studená. Aj také musí byť - odvrkla mi. V teplej dielni som nechala sedieť iba Ticho. Niekedy mám rada Ticho. Nič nehovorí, iba počúva.

  • 24. nov 2007
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 0x
  • 22
Keď ma lámu myšlienky o rodine

Alžbeta Mateová

Keď ma lámu myšlienky o rodine

Búrka a dážď prišli tak zrazu. Záhrada si vydýchla, Deň sa vykúpal a Noc príde už do čistého...Pôjdem jej vysypať , že tak zrazu  ma niekto donútil zamyslieť sa nad tým, čo je rodina. To sú tí naši najbližší...Pre tých menších najbližších sa niekedy zodierame a otročíme... Sami ich učíme - na prvom mieste má byť rodina...Aj by sme to tak chceli... Máme deti, deti majú súrodencov, my máme súrodencov,naši rodičia majú súrodencov...Nová rodina sa tvorí  tak, že si niekto berie Ju alebo Jeho a zakladá pokračovanie rodiny alebo vlastne dvoch rodín...

  • 12. máj 2007
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 0x
  • 28
Keď ma lámu myšlienky o trápení

Alžbeta Mateová

Keď ma lámu myšlienky o trápení

Niekedy akoby sedím sama oproti sebe a rozprávam sa. Je načase nezašívať sa do ticha. Nemiznúť  pred Nocou a neskrývať sa pred spánkom. Problémy z minulosti sa ma tak hlboko dotýkali, že som akosi vnímala iba svoje bytie a dovidela som asi najďalej tak po vlastné deti. Bolel ma nesplnený sen o rodine. O takej rodine so všetkými. Keď ten povestný pohár nielen pretiekol, ale sa aj rozbil , pohrúžila som sa do práce. A keď som bola sama, okamžite som sa ponorila do ticha. A vylizovala som si rany. Rasťo mi chýbal. Ale nie ten, od ktorého som doslova ušla. Ale ten, ktorého som si idealizovala, ten akého som chcela pri sebe mať. Až kým nás smrť nerozdelí - ako sa hovorí...

  • 1. apr 2007
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 430x
  • 29
Keď ma lámu myšlienky o čase

Alžbeta Mateová

Keď ma lámu myšlienky o čase

Emonka sa ma spýtala ako vnímam čas. Tak som si uvedomila, že asi tak zvláštne. Ja akoby stojím v čase a život sveta beží okolo...Snaží sa ma strhnúť so sebou, ale darí sa to iba na okamihy. Akoby nejaký film bežal okolo mňa . V tom filme niektoré reálie vôbec nemusím...Keď chcem, zastavím okamih a vtesnám ho kamsi do dreva..Zredukujem ten veľký svet na pár metrov ateliéru..Vraj pravda je len jedna...Nebudem polemizovať, veď sa hovorí, že každý má svoju pravdu. Ja tú svoju objavujem každý deň.

  • 24. mar 2007
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 0x
  • 11
reklama
Rozprávka o Pilinuške

Alžbeta Mateová

Rozprávka o Pilinuške

Pilinuša vystrela od roboty zohnutý chrbát. Sval na pravej ruke hnusne štípal. Mám už na dnes dosť, povedala si. Vonku je zima, ešte treba drevo nakálať. S chuťou do jedla sa malá Pilinuška už narodila., takže ani slabá nebola..Odhodlane vzala sekeru do ruky.V spomienkach sa jej vybavila svetlovlasá víla Emonka : Raz budeš žiť pravde, zaveštila. Toto je asi tá pravda, povedala si Pilinuša a bách,rozletel sa klát na tri časti..Potom ďalší a ďalší...Zimný vzduch sa rozochvel a prileteli tri holúbky :

  • 23. mar 2007
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 0x
  • 6
Keď ma lámu myšlienky o vine...

Alžbeta Mateová

Keď ma lámu myšlienky o vine...

Sedím so slúchadlami na ušiach...Pri práci, ktorá ma zvyčajne izoluje od reálneho sveta. Tóny hudby mi prevŕtavajú myšlienky v mojej hlave.... vonku prší. Občas prihodím poleno do sporáku. Chvíľku sa dívam do ohňa. Voňavé teplo sa vyvalí von. Farby ohňa sú pálivé...Pomyslím na to, že všeličo nás páli, aj to, čo by nemuselo...napríklad nezmyselný pocit viny...

  • 8. mar 2007
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 0x
  • 7
Keď ma lámu myšlienky o láske :-)

Alžbeta Mateová

Keď ma lámu myšlienky o láske :-)

Počula som od jedného človeka, že nedokáže povedať nikomu , teda žiadnej žene , že ju ľúbi. A pritom vraj nie je citový abstinent. Môže to byť tak, pomyslela som si. Asi nemá potrebu to povedať. Alebo nechce klamať, keď lásku necíti. No, dobre. Ja si myslím, že veta ľúbim ťa  je jedna z najkrajších, ktoré môžeme počuť. Ja viem, v médiách beží produkcia, kde sa táto vetička objavuje niekedy až pričasto. Až tak, že nevnímame jej význam.

  • 17. jan 2007
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 0x
  • 33
Jeden text ..../impresia/

Alžbeta Mateová

Jeden text ..../impresia/

Niekedy sa venujem aj sakrálnej tvorbe. Teraz pred Vianocami je takých objednávok viac. Dnes dokončujem jednu takú menšiu madonku s Ježiškom , ktorý nesie v náručí kostol zasvätený Matke Božej....Tá , čo si dielko objednala, chcela mať na druhej strane text. Tak píšem:

  • 10. dec 2006
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 0x
  • 19
Hlava sa nedá vysypať ako smetný kôš

Alžbeta Mateová

Hlava sa nedá vysypať ako smetný kôš

Dnes je obloha plná hviezd a sedia spolu s Nocou na streche nejako príliš nízko.Ticho sedí s nimi. Zvyčajne upratujem a periem - a kadečo ešte – v noci. Deň je akosi vyhradený na inú prácu. Zvlášť teraz, keď jej mám tak veľa. Tak som vyšla von povešať mokré šatstvo na šnúry. Sedeli tam a spýtavo sa dívali. Ticho bolo studené. Noc zvedavá. Hviezdy, ako večné otázniky, žiarili z jej tmavých šiat. Svietili, aby som mohla všetko zavesiť. Jedno za druhým .

  • 17. nov 2006
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 0x
  • 10
reklama
SkryťZatvoriť reklamu