Nenávidím mačky! .....alebo Už som ja na lepšom

Autor: Alžbeta Mateová | 30.6.2006 o 23:55 | Karma článku: 9,48 | Prečítané:  2330x

   " Nenávidím tieto mačky!"  Zareval Rasťo a odkopol Sybu. "Načo sú? Len tu lítajú a pýtajú žrať!Kto to kedy videl - kŕmiť  každý  deň mačky! Nech si chytia myš! Zajtra ich tu nechcem vidieť!" Už som ho nepresviedčala, že mačky potrebujeme. Boli tri. Dvaja kocúri a jedna mačka. Vedela som, že čoskoro už z tohto domu odídem a vedela som, že mačky sa u mňa v druhom domove asi neudomácnia...a budú sa vracať sem - ako domov. Vedela som, že už aj Rasťovi tečú nervy, rozvod sa akosi ťahal...Celé dni trávil u rodičov, tak som si pomaly a v kľude chystala veci k odchodu...Zjavil sa tak raz za deň - narobil krik a zase išiel k mamke. Doma ho zrejme vždy perfektne "nabudili".Na dcéry zvyčajne ani nepozrel, mal iné starosti. Aj frajerka mu dala zrejme zabrať - občas sa posťažoval , že sa u nej narobí ako kôň - ale vraj  je konečne milovaný. Debil - pomyslela som si - lebo som dotyčnú poznala a tušila som, ako to skončí.

        Ale čo ho budem presviedčať...načo. Našla som riešenie pre mačky. Kamarátka v obci pri Bratislave...Podarilo sa nám umiestniť všetky tri. Hádam sa domov takú diaľku nevrátia...A tak v jeden deň cestou do Bratislavy som odviezla aj moje mačky...bolo mi za nimi ľúto.  Vedela som, čo bude v hlinenej časti domu nasledovať...Tú chvíľu to hádam vydržím...

 "Kde je dočerta chlieb? " Ozvalo sa z kuchyne...

 "V obývačke v sekretári , zatvorený v bare!"

 "A prečo?"

"Kvôli myšiam."

"Šak sú neni!"

" Dočkaj, budú!" povedala som so skalopevnou istotou.  A boli. O pár dní sedeli na topánkach  a nakúkali do kuchyne. Ešte opatrne. Potom začali sedávať aj na mikrovlnke a na kredenci priamo v kuchyni...

"Tuším si nemala dať preč tie mačky .Všade máme myši!"

Nech - pomyslela som si , hoci každý deň som všetko drhla Savom a kadejakými sajrajtami...Ešte pár dní to vydržím...

Potom prišiel ten deň, vlastne tá noc, v ktorú som sa presťahovala. V jeden deň prišla kamarátka mojej dcéry - vraj Syba sa vrátila, a tak mi ju doniesla. Normálne som sa potešila! Syba sa na moje prekvapenie ihneď usadila a bola ako doma. Kým sa nestal incident so svokrom...Vtedy ma zachránila moja havina, ktorá mu nedovolila preliezť cez bráničku. Na druhý deň , keď už bola tma ,som vyšla na dvor a vidím, že Syba sa potáca. Akoby nemala orientáciu. Hlavou narazila do steny. Chytro som ju vzala na svetlo. Zreničky mala naširoko a mlela z posledného...O chvíľu bolo po nej. Zavolala som kamaráta, musíme ju  zakopať... Deckám poviem, že ušla. Zrejme zjedla prudkú otravu. Oblial ma studený pot : Moja havina ! Čo ak aj ona? Nevidno ju! Zavolala som  - ledva sa dovliekla. Donútila som ju vyvrátiť sa. Našťastie bola nažraná mäsa - podarilo sa. Zrejme pažravka Syba stihla zjesť väčší kus otravy...A táto jej zazávidela !Dala som jej vypiť liter mlieka, potom druhý...Akoby vedela, že jej ide o život ,pila a pila. Zavolala som veterinára - ten mi povedal, že nič sa nedá robiť, buď prežije alebo nie...Kamarát išiel pre mlieko aj k susedom. Vypila asi šesť litrov. Na druhý deň tiež ,a aj na tretí. Len ležala a pila. Potom sa začala stavať na nohy...Zliezla jej takmer všetka srsť...Jasné - niekto mi chcel zvery otráviť !Aj som tušila kto. S kamarátmi sme vykopali Sybu a dali sme ju na analýzu...Bolo to jasné, prudký jed...Neraz som počula môjho svokra : "Ten susedov pes ,očúvaj,jak šteká! Raz ho otrávím a bude!Móžu si ho zakopať!" Tak asi... 

Dnes tu bol Rasťo. Doniesol dcéram tú povinnú almužnu. Vyzeral taký nejaký vychrtlý - chvíľu mi ho bolo ľúto.

"Čo máš nové? "

"Máme mačiatka."

"Dala by si mi jedno? Idú ma v atelieri zožrať myši."

"Sú už zadané" , povedala som. Tebe NIKDY! Pomyslela som si.

Dívam sa na naše mačiatka ako rastú - takmer to vidno. Neviem, ktoré z nich mám radšej, ktoré sa mi viac páči... Neviem odpovedať na otázku, či mám radšej mačky alebo psov. Obdivujem moju havinu, ako vychádza s našimi mačkami - jednoducho chápe, že sú naša rodina. A pochopila , že už máme aj mačiatka. Ani  Lola sa zbytočne nevzrušuje, keď sa k nej priblíži. Aj ona vie, že to "sme svoji".

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Kočner posielal z väzenia lístočky, zaistila ich NAKA

Súd bude rozhodovať o návrhu na sprísnenie väzby pre Kočnera.

Píše Ivan Mikloš

Priznám sa, mám veľké obavy (píše Ivan Mikloš)

Bojím sa toho istého, čoho Steven Pinker.


Už ste čítali?