reklama

Dnes /impresia/

Slnko sa dávno utopilo v chladných vodách. Mám rada "konečnú" dňa, kedy si Noc sadá na moju strechu a sťahuje hviezdy stále nižšie...Spolu s Tichom majú na nej svoje stále miesto. Možno v tme ani nezbadali, že je nová. Vychádzam v teplom svetri von, dýcham bielymi obláčikmi do tmy a počúvam, ako sa Ticho s Nocou rozprávajú... Vraj deň nie je nikdy taký dlhý, ako ho potrebujem. Ale treba ho nechať odísť každý večer niekam, kam mu cestu ukazuje červené veľké slnko. Noc mi zatvára oči a svet je zrazu iba taký, ako ho "cítim". Aj ľudia sú takí. Nie ako ich vidím, ale ako ich cítim.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (10)
Obrázok blogu

Ticho zmeria moju lásku pásmom samoty, ktorá jej predchádzala. Vraj niekoho mám. Nemám, lebo nikoho nevlastním. Ľúbim, ale nestrihám krídla. Nestrihala by som predsa krídla ani anjelom, aby zostali naveky s nami. Aj keby som niekedy tak veľmi chcela. Keď som sa rokmi naučila mať rada svoju slobodu, musím vedieť prijať aj slobodu iného človeka. Sloboda nie je samota.

V záhrade svieti hrdzavá pahreba, čo pohltila všetky, aj zdanlivé nepotrebnosti z minulosti. Asi tak to má byť. Biely dym je tá pomyselná deliaca čiara. Rozplynie sa však skôr, ako dočiahne na hviezdy. Takí sme ľudia. Robíme hrubé čiary, kde niečo končí, tam vraj iné začína... Ale to, čo skončí, predsa len zanecháva stopy. Keď nie inde, tak vo vráskach na tvári alebo niekde v hĺbke očí. Hlavne nerozpitvávať. Minulosť? Nepýtať sa. Obraz je taký, ako práve vidíme. Je to výsledok. Nie je podstatné, ako a kedy vznikol. Dôležité je , čo vidíme, cítime, aké je to práve teraz. Neodkladajme život na zajtra. Ak budeme živí, zase to bude o prítomnosti. V hlavách si nosíme plno otáznikov, nechcime však na všetko odpovede.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Pekné slová sa roztápajú na dne mojej duše. Pre môj malý farebný svet niekto zložil sonátu. Spolu s Tichom počúvam. Ešte vždy sa daria úteky tam , kde sa z bolesti i radostnej eufórie rodia diela, ktoré tu po nás zostávajú.

Keď sa Noc s Tichom vytratí, pomaly sa ponorím do neznámych vôd nového dňa. Hovorím mu Dnes. Voňavá káva a Dnes môže prísť.

Alžbeta Mateová

Alžbeta Mateová

Bloger 
  • Počet článkov:  176
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Som iba tvorivý človek,rezbárka Zoznam autorových rubrík:  Zo životaNedeľná chvíľka poéziepoviedka na nedeľuBol som na lepšomZo života aj inýchZ našich potuliekSúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu