O pevnosti /impresia/

Autor: Alžbeta Mateová | 5.2.2011 o 0:52 | (upravené 5.2.2011 o 23:28) Karma článku: 6,48 | Prečítané:  1472x

Niekedy aj na mňa dýchne zima.Studená svojimi farbami. Niekto tomu aj nemusí veriť, lebo som stále v pohybe a moje dni nemajú hranicu s nocou, čiže by som ani nemala vnímať, či je leto alebo zima. Nemám sezóny, stále mám akosi jednu veľkú, prácou nabitú. Keď si líham spať, tak nelíham niekam do tmy a do myšlienok, ale úplne vyčerpaná skočím rovno do mora snov.Nikomu nehovorím, prečo je to tak. Ponorím sa a vidím iné svety, podobné tomu nášmu. Niekedy sa vraciam na tie isté miesta. Ako aj v živote. Sú miesta, kam sa vraciame. Ja sa vraciam na miesta, kde očividne spí história. Dýcha a pospáva vo zvláštnom, nášmu uchu už takmer neprirodzenom , tichu. Čas neúprosne plynie, zborí aj zdanlivo nezboriteľné...vymazáva aj spomienky. Niekedy našťastie.

BzovíkBzovíkja

Takí sme malí a takí hriešni. Zanedbateľní . Staviame si pevnosti vnútri v sebe, nepriestreľné múry. Stávame sa obrnení voči sklamaniu, bolesti, zradám...A sme bezradní, keď sa tie múry začnú rúcať, nevieme, čo s tým. Zrazu nenachádzame slová...Radšej sa nepriznať, že niekde je slabina. Akože neoplatí sa v tomto svete... Nehovoríme tak o citoch, ako o emóciách...Sú veci krehké a jemné , ktoré v presýtenosti ani už netušíme. Len zrazu z tej rany , ktorú máme niekde v opevnení sa potichúčky odparujú... Len ten, kto nám je naozaj blízko, hádam niečo vytuší. Ľudia chodia okolo nás v čase, niektorí prejdú iba tak, niektorých necháme prejsť bez povšimnutia, a s niektorými by sme najradšej zostali spolu stáť, držali ich za ruku, alebo objali, aby nám z nášho sveta neodišli... Vlastné pevnosti nám zamykajú ústa. A nevyslovené slová zostávajú ťažké ako kamene. Cez malé okno vlastnej pevnosti vidíme iba malý studený svet..

Každý pozná sen, ako padáme. Niekam hlboko a nevieme ani kam. V tesnosti konca sa prebúdzame do reálneho sveta. Niekam na začiatok nového svitania. Možno, aby sme sa znovu zatvorili do vlastnej pevnosti. Aj ja mám tú svoju. Zmazala sa mi hranica dňa a noci. Vlastne nechcem, aby to tak bolo. V ľudskosti samotnej radšej nejaké padnuté múry...

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Tomanová používa jednostranné stanoviská, súdy ju rešpektujú

Súdneho znalca odvolávajúceho sa na komisárku pre deti Vieru Tomanovú stiahli z prípadu.

KOMENTÁRE

Veď sú to iba deti

Zdá sa, akoby Tomanová získala post detskej ombudsmanky v čase, keď sa nepredpokladalo, že bude musieť niečo významné urobiť.

BRATISLAVA

Nové Mlynské Nivy počítajú viac s autami ako s chodcami

Firma HB Reavis by chcela začať s prestavbou koncom leta.


Už ste čítali?