reklama

Údolím riečky Litavy

Ticho je niekedy najlepšia hudba. Nemyslím absolútne ticho. Myslím ticho krajiny. Schádzajúc údolím riečky Litavy sa ho učím počúvať. Stromy sa prebúdzajú po zime, tichúčko vŕzgavo zívajú nahýbajúc sa k drobnej riečke akoby si chceli ráno umyť tvár. Skláňajú sa časom a terénom pokrútené, zdanlivo ešte bez sily, bez farieb... Len mach ich zohrieval v zime. Ako pomyslenie na jar, ktorá vždy príde.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (13)
Obrázok blogu

Obrázok blogu
Obrázok blogu

Riečka neúnavne nasycuje brehy vodou. Kráča sa po nich ako po oblakoch. Nebo je zrazu na zemi a pláva aj v rieke. Čas sa tu zdanlivo neuberá nikam, len my sa niekam strácame v čase. Chvíľu nejestvuje nič , čo je za nami, akoby sme prišli sem "odnikiaľ". A bez spomienok.

Obrázok blogu
Obrázok blogu

Kúsok krajiny v podhradí pre život. Dnes akoby dedina duchov. Stopy diela človeka v súlade s prírodou. Niekto vedel vybrať miesto pre pokoru a rozjímanie. Pre narodenie aj smrť.

Obrázok blogu

Klasicistická architektúra svojimi múrmi ešte odoláva zubom času. Neodolala však tým, ktorí pokoru a úctu nepoznajú. Smutné, zvláštne ticho na tomto mieste...

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
Obrázok blogu

 

Obrázok blogu

 

Obrázok blogu

Ťarcha smútku nakláňa asi aj posledný z pomníkov. Pravdepodobne máme pod nohami aj menší cintorín.

Obrázok blogu

Polozrútené obydlie má určite svoj príbeh a nestálo tu opustené... Tu nevedomosť napomáha fantázii ... Dedina ožíva, počuť hlasy, kroky, zvuky sprevádzajúce každodennú činnosť... Chvíľu. Len v mojej hlave. Neviem, čo prichádza s nocou. Hádam tajomný svit odrážajúci sa zo starých omietok, tiene, spev nočných vtákov a hudba riečky a stromov.. 

Obrázok blogu

Aj vo dne , keď postojíš, počuješ, ako stromy o seba vo vetre udierajú...Vŕzgajú a klopkajú do ticha.

Obrázok blogu

Z temného skladiska vyhĺbeného do svahu sa radšej pohneme za svetlom.  

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Obrázok blogu

Jedinou vyšliapanou cestou pred nami...  

Obrázok blogu

Vedie ku hradu Čabraď. Kedysi rozľahlý, mohutný ... Ešte sa díva očami okien do krajiny. Vidí, kto prichádza a odchádza. Ešte stále vidí, ako sa prechádza storočiami...

 Teraz stráži vlastné ticho.

Obrázok blogu
Alžbeta Mateová

Alžbeta Mateová

Bloger 
  • Počet článkov:  176
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Som iba tvorivý človek,rezbárka Zoznam autorových rubrík:  Zo životaNedeľná chvíľka poéziepoviedka na nedeľuBol som na lepšomZo života aj inýchZ našich potuliekSúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu