reklama

Ešte je aj cynická !!! ...alebo Už som na lepšom

Môžete zostať v miestnosti ,alebo vyjdete von, aby ste mohli v prípade potreby svedčiť. Odpovedala mi sudkyňa na moju otázku. Chvíľku som zaváhala, ale rozhodla som sa pre druhú možnosť. Vždy lepšie ,ako sa bezmocne dívať , radšej mať nejakú možnosť pre prípad potreby. Zostala som na chodbe. Ľudí tam veľa nebolo, a tak som počula, ako môj ex - Rasťo - zvyšuje hlas. Cicero - pomyslela som si. Oproti nemu stojí /asi iba moja/ jeho dcéra a právom si žiada aspoň malý zlomok toho , čo jej patrí.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (99)
Obrázok blogu

 Mám o ňu strach - taký blbý zážitok v mladom veku. Zrazu zachytím, že zvýšila hlas aj ona a plynule mu odpovedá. Slovám nerozumiem, ale vydýchnem si - zvláda to, nestratila reč.. Zdá sa mi, že tam sedím na lavičke večne.. Ku mne si prisadne staršia pani. O barle, ale pekne učesaná a slušne čisto oblečená, dokonca decentne nalíčená... "Čakám na sudkyňu, chcem sa jej niečo spýtať..." hovorí a vyťahuje úhľadne popísaný papierik.

 "Kto je vnútri?"

"Mám tam dcéru a jej otca.."

"To poznám! Aj ja som sa tak nachodila , platil mi na dve deti najmenej ako mohol...A viete, čo ma teší? Ja mám sedemdesiatdeväť rokov, on má osemdesiattri a je na tom oveľa horšie ako ja.." Usmeje sa. "Taký ušubraný, zostarnutý, pudlo mu visí a je sám ....Ja mám deti a vnúčatá..." Oči mi padnú na jej hodinky, také obyčajné, skromné... Starká pokračuje : "Tento pulóvrik mám už štyridsať rokov - tak si viem šanovať veci. Žili sme veľmi skromne. Bola som veľmi pekná, a zostala som potom sama. Ten môj mi vždy povedal, že veď si niekoho nájdem a ten mi vraj vychová aj deti...Jeho deti!" Pozrela na mňa skúmavo: "Aj vy dobre vyzeráte - to nie je dobré ...Ten váš sa bude určite tváriť ako najväčší chudák !Mali by ste sa tváriť utrápene .." Ó, nie, chuderu zo seba robiť nikdy nebudem , nedokážem to a nedokázala som to ani vtedy, keď som musela kupovať chlieb za požičané peniaze. 

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

"Ako dlho im to trvá...Zrejme sa ten váš bývalý prevelice bráni. Ja mám taký malý problém..." Ukazuje mi svoj papierik. "Tu mám moje výdavky a neviem, ako to zdokumentovať, keď nemám napríklad blok z lekárne..." Vysvetlila som jej, ako zoradiť a skopírovať úsporne bločky, ako napísať čestné prehlásenie o svojich výdavkoch, ktoré nemá ako doložiť... 

Zrazu vyšli. Moja rodina - otec a dcéra. Rasťo mlčky išiel asi päť metrov ďalej od nás. Dcéra prevracala oči. "Mami, stále hovoril, ako sa nedá zarobiť, ako nemôže vyžiť, ako si kúril na minimum, že skoro v zime zamrzol, ako nemá zaplatenú zdravotnú poistku, ako málo zarobí v slobodnom povolaní a ako málo na vysokej škole...Ale sudkyňa mu to aj tak zvýšila aspoň o niečo.." O chvíľu bude vynesený rozsudok. "

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Rozsudok vyniesli. Na chodbe sa moja dcéra ešte pustila do svojho otca a vytkla mu, aký sa robí chudák a že je to nespravodlivé, že všetku starosť o deti hodil na matku /teda na mňa/.

"Nezvyšuj na mňa hlas na chodbe , dobre?" Oboril sa na ňu.

"Prečo by som nemohla, keď sme mohli v súdnej sieni zvyšovať na seba hlas, môžeme aj tu...čo je už na tom?" 

Kúsok cesty zo súdu sme išli spolu..."Smutné, že ideme iba takto ako rodina.." podotkla dcéra.

"Však môžeš za mnou hocikedy prísť. "

" Ale nehovor, otec, ani raz za tento rok si mi nezavolal, ani si sa neopýtal, ako sa máme.."

" Veď nechodíš k babke, nechodíš nikdy k našim.."

SkryťVypnúť reklamu
reklama

 Túto vetu som už nevydržala.Pripomenula som si zdroj našich rozporov a to ako jeho matka vyslovila vetu "Bodaj si zdochla aj zo svojou rodinou..." Ironicky som sa zasmiala. 

" Čo sa smeješ - vieš, že to je moja citová záležitosť! "

"Jasné, "povedala som. "Deti nie sú tvoja záležitosť a tobôž nie citová..." Tak sme sa rozišli.

"Mami, vieš, čo ešte bolo na tom súde?"

"Čo?"

" Ja som asi mala na tvári úškrn, keď sa ľutoval, lebo začal hovoriť sudkyni : Pozrite! Vidíte , ešte je aj cynická!"

"Nič si z toho nerob, doma od rodičov dostane na zadok, že bude musieť o pár korún viac prispievať na vlastné deti..."

SkryťVypnúť reklamu
reklama

A išli sme si dať spolu "bolestné" do jedného fajn podniku. Moja malá skonštatovala: "To nie je bolestné, mami, to je radostné - zvládla som to".

Áno, zvládla to. Ale také zážitky mladým ľuďom predsa len neprajem. Takéto "rodinné stretnutia". Zrak mi padol k susednému stolu. Sedela tam moja starká zo súdu. Na niečom si pochutnávala. "Ďakujem!" Zamávala mi rukou. "Dobre ste mi poradili, sudkyňa mi to potvrdila. Teraz si musím doplniť kalórie a takéto sladké velice lúbim!"

Tuším je naozaj aj ona na lepšom. Niekde v mojom vnútri sa rozprestrel úsmev. A ja som nemohla včera večer ani zaspať.

Alžbeta Mateová

Alžbeta Mateová

Bloger 
  • Počet článkov:  176
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Som iba tvorivý človek,rezbárka Zoznam autorových rubrík:  Zo životaNedeľná chvíľka poéziepoviedka na nedeľuBol som na lepšomZo života aj inýchZ našich potuliekSúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu