Dnes /impresia/

Autor: Alžbeta Mateová | 1.3.2012 o 22:09 | (upravené 1.3.2012 o 22:57) Karma článku: 8,68 | Prečítané:  521x

Slnko sa dávno utopilo v chladných vodách. Mám rada "konečnú" dňa, kedy si Noc sadá na moju strechu a sťahuje hviezdy stále nižšie...Spolu s Tichom majú na nej svoje stále miesto. Možno v tme ani nezbadali, že je nová. Vychádzam v teplom svetri von, dýcham bielymi obláčikmi do tmy a počúvam, ako sa Ticho s Nocou rozprávajú... Vraj deň nie je nikdy taký dlhý, ako ho potrebujem. Ale treba ho nechať odísť každý večer niekam, kam mu cestu ukazuje červené veľké slnko. Noc mi zatvára oči a svet je zrazu iba taký, ako ho "cítim". Aj ľudia sú takí. Nie ako ich vidím, ale ako ich cítim.

Ticho zmeria moju lásku pásmom samoty, ktorá jej predchádzala. Vraj niekoho mám.  Nemám, lebo nikoho nevlastním. Ľúbim, ale nestrihám krídla. Nestrihala by som predsa krídla ani anjelom, aby zostali naveky s nami. Aj keby som niekedy tak veľmi chcela. Keď som sa rokmi naučila mať rada svoju slobodu, musím vedieť prijať aj slobodu iného človeka. Sloboda nie je samota.

V záhrade svieti hrdzavá pahreba, čo pohltila všetky, aj zdanlivé nepotrebnosti z minulosti. Asi tak to má byť. Biely dym je tá pomyselná deliaca čiara. Rozplynie sa však skôr, ako dočiahne na hviezdy. Takí sme ľudia. Robíme hrubé čiary, kde niečo končí, tam vraj iné začína... Ale to, čo skončí, predsa len zanecháva stopy. Keď nie inde, tak vo vráskach na tvári alebo niekde v hĺbke očí. Hlavne nerozpitvávať.  Minulosť? Nepýtať sa. Obraz je taký, ako práve vidíme. Je to výsledok. Nie je podstatné, ako a kedy vznikol. Dôležité je , čo vidíme, cítime, aké je to práve teraz. Neodkladajme život na zajtra. Ak budeme živí, zase to bude o prítomnosti. V hlavách si nosíme plno otáznikov, nechcime však na všetko odpovede.

Pekné slová sa roztápajú na dne mojej duše. Pre môj malý farebný svet niekto zložil sonátu. Spolu s Tichom počúvam. Ešte vždy sa daria úteky tam , kde sa z bolesti i radostnej eufórie rodia diela, ktoré tu po nás zostávajú.

Keď sa Noc s Tichom vytratí, pomaly sa ponorím do neznámych vôd nového dňa. Hovorím mu Dnes. Voňavá káva a Dnes môže prísť.

 

 

 

 

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Minúta po minúte: Fico zostáva lídrom Smeru, delegáti podporili aj Kaliňáka

Premiér Fico a minister vnútra kritizovali na sneme aj médiá.

DOMOV

Odhalila kauzu predsedníctva. Odkiaľ prišla Zuzana Hlávková?

Gymnázium, ktoré navštevovala, jej plánuje vyjadriť verejnú podporu.

KULTÚRA

Milan Lasica: Už nemôžem umrieť predčasne

Keby som mohol, správal by som sa úplne inak, tvrdí.


Už ste čítali?