Stromy

Autor: Alžbeta Mateová | 9.2.2011 o 1:35 | (upravené 9.2.2011 o 10:28) Karma článku: 9,06 | Prečítané:  1044x

Našla som miesto niekde medzi jeseňou a zimou. Pár ešte teplých lúčov a studené dotyky so zemou. Niekde vnútri ma pália žeravé uhlíky. Minulosť dávno obrátili na popol. Stretávam stromy.  Pred zimou sú obnažené ako naše duše. Zastavím sa, počúvam. Les nikdy nie je ticho.Len treba rozumieť. Že zdanie často klame, že utajená sila iba drieme. Že zima končí jarou, že rany sa hoja. Len treba pevne obstáť , síce sa držať zeme, ale pozrieť s dôverou aj do oblakov.

Sú ako ľudia. Sami v sebe osamelí, ale túžiaci po milovaní, vzpínajú jeden druhému v ústrety obnažené ruky . Vo vetre, ako víre udalostí, sa ich konáre dotýkajú i míňajú . Naozaj nikdy nie sú ticho. Hovoria tíško svoje tajomstvá a kvília svoje bolesti.

Na zem vrhajú svoje tiene.Ten môj splýva s nimi. Ja sama splývam s nimi. Ešte ma studené slnko nájde, kým ospalé a ťažké padne za obzor. Ako tu stojím, ako sa im podobám, v nahote vlastnej úprimnosti. Slová sa vznášajú, krútia, padajú k zemi, znovu vzlietnu, niekde zostávajú... Vlastne sa rozprávam s nimi a s tebou. Ešte chvíľu zotrvám v objatí. Stmieva sa. Nový deň znovu presvetlí cestu. Pomedzi stromy.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Minúta po minúte: Fico zostáva lídrom Smeru, delegáti podporili aj Kaliňáka

Premiér Fico a minister vnútra kritizovali na sneme aj médiá.

DOMOV

Odhalila kauzu predsedníctva. Odkiaľ prišla Zuzana Hlávková?

Gymnázium, ktoré navštevovala, jej plánuje vyjadriť verejnú podporu.

KULTÚRA

Milan Lasica: Už nemôžem umrieť predčasne

Keby som mohol, správal by som sa úplne inak, tvrdí.


Už ste čítali?