reklama
Alžbeta Mateová

Alžbeta Mateová

Bloger 
  • Počet článkov:  176
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Som iba tvorivý človek,rezbárka Zoznam autorových rubrík:  Zo životaNedeľná chvíľka poéziepoviedka na nedeľuBol som na lepšomZo života aj inýchZ našich potuliekSúkromnéNezaradené

reklama

Zoznam článkov blogera

November

Alžbeta Mateová

November

November 1982. Nádherné žlté lístie na zemi. Jesenné žiarivé, ale studené slnko. Deň mojej svadby. Ráno prebudenie sa do štátneho smútku. Zomrel Brežnev. Celý deň plný smútočných pochodov. Sloboda  už a ešte v nedohľadne.

  • 17. nov 2008
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 414x
  • 48
Raj máme na zemi

Alžbeta Mateová

Raj máme na zemi

Som asi z tých, ktorí si myslia, že raj máme na zemi. Len ho nevnímame . Ukrýva ho stena každodennosti, povinností a starostí. Niekedy sa od všetkého odtrhnem a otvorím si oči . Vtedy sa idem nadýchať pre ďalšie dni... Ani skorý súmrak nezakryje všetky farby roztopašnej jesene. Stromy mi hádžu listy všetkých farieb pod nohy, keď stúpam k svojmu vzdušnému zámku. Je dobre, kým ho mám vo svojich predstavách. Núti ma to stále ísť ďalej, aby som si ho budovala stále krajší a krajší.

  • 5. nov 2008
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 611x
  • 35
Keď ma lámu myšlienky o smrti...

Alžbeta Mateová

Keď ma lámu myšlienky o smrti...

Každý rok mu nosím kvety. Pálim sviečky každý sviatok. Za neho. Riadnemodllitby sa mi darí odriekať iba akosi mechanicky, preto mám ešte aj tie vlastné. Keď zažijem niečo pekné, mrzí ma, že nie je so mnou. Iba dúfam, že mi je stále nablízku. Otec. Vlastne ocino - ako som mu hovorila. Neverila by som, že život úplne zdravého človeka je taký krehký, že sa môže zlomiť  tak v okamihu. Predčasne. Keď som si ako dieťa uvedomila smrteľnosť, prvý krát som pocítila úzkosť a strach. Život sám mi stále dokazuje, že sme obklopení smrťou. Mám už dosť rokov, ale neviem si na to zvyknúť. Nedokážem to prijímať. A nedokážem prijať ani to, že niekto, kto mi bol blízky, už tu so mnou nie je. Nie je celkom pravda, že čas hojí rany. Iba ich tíši. Vydržia byť ticho iba do času, kým do nich niečím zas nerypneme. Alebo niečo alebo niekto do nich nezarýpe.

  • 27. okt 2008
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 2 342x
  • 32
Keď vidím, ako chcem

Alžbeta Mateová

Keď vidím, ako chcem

Niekedy to vidím tak. Bez detailov a bez špiny. Ako keď si dám dolu okuliare. Svet sa trochu rozmaže... Nie od sĺz. Nie vždy býva dôvod na plač. Len niekedy treba jednoducho nevidieť. Zbaviť sa detailov, ktoré rušia. Vtedy sa na chvíľku lepšie dýcha. Hovorím tomu , že myslím na samé pekné veci. Vraj umelec dosahuje svoje vrcholy, keď sa trápi. Tak to nie je o mne. Na prácu potrebujem kúsok šťastia a eufórie. Takže niekedy jednoducho všeličo nechcem vidieť. A možno ani počuť.Na také mi stačia všedné dni. Aby som sa trápila pre niečo, pre niekoho...Aby som sa bála chorôb a samoty. Aby som sa rozčuľovala pre kopu byrokracie, aby ma niekto vytočil... Alebo...čojaviemčoešte. Snažím sa, aby u mňa prevládli dni nie všedné.Tie nevšedné trávim pri práci. Myslím, že okamihy šťastia sú veľmi prchavé a krátke. Sú to chvíle, keď som s ľuďmi, ktorých mám rada. Nepoznám niečo také ako každodennosť alebo všednosť v pravom slova zmysle...

  • 25. okt 2008
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 234x
  • 41
Ráno

Alžbeta Mateová

Ráno

Vyjdem na dvor a stretnem Hmlu. Pozri, aké mám krásne šaty,povie mi. Nemusí mi to pripomínať, sama vidím a zľahka sa ich nadýchnem. Voňajú vlhkou zemou a lístím. Ráno nikdy nie je rovnaké, aj keď je na tom istom dvore. Chvíľu nemyslím na to, čo ma čaká v tento deň. Hmla ma vytiahne k sebe do záhrady. Poď, poď... Aj moje šteniatko sa k nej pridá...Lavička je mokrá, zem mäkká...

  • 15. okt 2008
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 402x
  • 32
reklama
Dívam sa hore

Alžbeta Mateová

Dívam sa hore

Kráčam po ulici. Tlačená zemskou príťažlivosťou. Vzlietnuť môžem iba v myšlienkach. Ale aj tie občas vedia riadne ťažiť. Niekedy sa nedívam pod nohy, tak sa aj  potknem...Všetci sa z času na čas potkneme. Niekto sa potom obzerá, či ho niekto nevidel, niekto to smiešne maskuje... To netreba. Aj potknutie treba vedieť prijať. A tak sa nebojím. Nebojím sa dívať sa hore. Vidím detaily, ktoré ľudská ruka stvorila a tie dnešné ju nestihli zničiť... Človek je rýchlejší ničiteľ ako čas. Často ho predbieha. Cez preteky s časom nám všeličo doslova ujde. Tak pomaly kráčam a dívam sa hore. Nie až na oblohu. Tam plávajú obrazy z oblakov. Menia sa v pohybe. Ľahučké, nadýchané . Ja sa dívam na fasády domov. Na to, čo vytvorili ľudské ruky z kameňa. A tak vidím telo Ježišovo... Anjelov s krídlami...

  • 10. okt 2008
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 314x
  • 15
Moje smutné pohľady

Alžbeta Mateová

Moje smutné pohľady

Tak ako to býva málokedy, lebo sa stále kamsi ponáhľam a stále mám čo robiť - zrazu som mala chvíľku času. Podarilo sa mi všeličo vybaviť v predstihu, už len počkať na dcéru, kým jej skončí prednáška a pôjdeme do nemocnice pozrieť babku - teda moju mamu....Prejdem sa zatiaľ a pozriem sa na miesta spojené s mojím detstvom. Prechádzam tadiaľ často, ale málokedy je čas pristaviť sa a prežiť okamih. Vyhoď ma tu, prosím ťa, poprosila som kolegu pri sv. Trojici. Vystúpim z auta takmer doma a predsa už dávno nie.... Tak tu som prežila preveľkú časť svojho detstva. V tomto dome , ktorý je už roky iba dierou medzi ostatnými....Vraj ho zrútili, aby bolo vidno barbakan... A takto je ho vidno doteraz...

  • 8. okt 2008
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 848x
  • 25
Jesenná impresia

Alžbeta Mateová

Jesenná impresia

Október je hrdzavý. Niekedy krásny žiarivý a niekedy jednoducho iba hrdzavý. Napadá mi, že ním leto definitívne zomiera. V plnej paráde. Berie si so sebou kamsi všetko zlato. Postŕha ho zo stromov. Zostanú bez šiat ako moja duša. Bezradne blúdi v daždi smutných písmen. Padajú z výšky a lámu sa na zemi. Krehké a pravdivé. Cez slzy nedá sa čítať medzi nimi. V lístí šumia , a tak sa strácajú. Vietor ich odnáša - nedajú sa čítať znova a znova...

  • 4. okt 2008
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 387x
  • 26
Odišla mi Lola

Alžbeta Mateová

Odišla mi Lola

Niekto si povie, že to bolo iba zviera, tak čo vyrábam a čo smútim. Bol to môj pes, moja mačka, môj kocúr...Moji každodenní spoločníci a priatelia. Súčasť môjho ateliéru. Verní a nezištní. Rozumeli sme si. Lola bola úžasná. Priniesla mi ju stratenú a hladnú moja metalistka pre pár rokmi. Mala som už svojho kocúra Ozzyho, ale do Loly som sa tiež hneď zamilovala. Bola veselá, tvrdohlavá, vždy vedela, čo chce a prvá bola pri mištičke. Ona a Ozzy mali privilégium byť v dome, sedieť so mnou pri práci , odpočívať na vankúši. Boli poriadni a vedeli, čo sa patrí. Keď chceli ísť von, vypýtali sa. Ako v rozprávke sa Ozzy zamiloval do Loly a mali spolu rozkošné deti. Štyri. Po pár rokoch mi Ozzy zmizol neviem kam - radšej nevedieť.

  • 2. okt 2008
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 2 403x
  • 40
Len tak o neúplnej rodine...

Alžbeta Mateová

Len tak o neúplnej rodine...

Sedím v aute, som na ceste do mesta, veziem mladšiu dcéru na autobusko. Ide do mojej metropoly za svojou sestrou, ktorá tam študuje. Náš, ako vždy živý, dialóg pretne zvonenie mobilu.

  • 26. sep 2008
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 3 899x
  • 41
reklama
Kruh

Alžbeta Mateová

Kruh

Je večer. Priatelia odišli. Zostala len vôňa broskyňovice v pohárikoch a pohodové slová v éteri. Za oknom sa zjesenieva. Vraciam sa k svojej práci. Vo svetle lampy sú farby tajomnejšie ako vo dne. Dýchajú tichom. Beriem štetec do ruky a listujem v myšlienkach. Čítam slová niekde spred pár rokov a objavujem novú slobodu v živote. Vedieť sa rozhodnúť a zbaviť sa pomyselných prekliatí z minulosti. Je zhubné žiť vo včerajšku a prenášať si batoh vlastných sebaobvinení. Sú len obranou proti vine na druhej strane. Aj tak je ťažké riešiť, kto a kedy bol vinný. Prichádzam na to, že je to úplne zbytočné. Sebatýranie. Uviaznutie v skutočnej samote, ktorá je ako kruh, ktorý sa bojíme prekročiť.

  • 21. sep 2008
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 376x
  • 12
Na obidve strany

Alžbeta Mateová

Na obidve strany

Niekedy rozmýšľam, že keby bol môj život ako takmer sa nemeniaca čiara tejto diaľnice, tak by to určite nebolo ono... Ale on sa menil a mení. Keď sa blížim k metropole, premýšľam, kde som bola toľko rokov. Niekedy cítim ľútosť neodlišujúc ju od nostalgie. Čas pretvoril mesto zvonku. V jeho vnútri však brány domov mlčky strážia svoje tajomstvá. Podstata sa nemení. Aj na rušnej ulici dokážem nájsť ticho skorého rána. Známe detaily. Nie som majster v parkovaní v centre a tak často parkujem v podzemí, kde vždy tŕpnem, že sa tam nezmestím a trochu nadávam, že čo tak šetrili na centimetroch...

  • 15. sep 2008
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 2 719x
  • 33
Tematín

Alžbeta Mateová

Tematín

Niekedy aj ja bývam akoby nasmrťunavená. Bolí ma chrbát od práce a z toho asi aj hlava. Tento rok je pre mňa zvlášť ťažký. Niekedy si myslím, že ho neunesiem a padne mi na zem. Niekedy tá kaša udalostí už prekýpa z hrnca. Ráno vstať, opatriť matku, pichnúť jej injekciu, dať lieky, raňajky, vypočuť ju a snažiť sa ju povzbudiť do dňa...Neskôr hor sa do práce, využiť čas, ak sa to dá.... Keď už padám dolu nosom, príde deň, kedy odveziem mamu na pár dní do nemocnice na preliečenie...Deň - dva si zvykám, že ráno skoro vstávať a poletovať nemusím a v noci môžem vypnúť vlastné uši...Nahromadím poslednú energiu a je čas vzlietnuť niekam hore.

  • 6. sep 2008
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 2 129x
  • 28
Moja šarplaninka

Alžbeta Mateová

Moja šarplaninka

Ani sa mi ešte stále nechce veriť, že ju už nemáme. Stratili sme navždy našu havinu. Dvor zostal pustý a tichý a taký bezbranný. Nič a nikto nám ju nenahradí. Nechcela som spočiatku pripustiť ani najmenšiu myšlienku na nové šteňa. Veď sme s ňou prežili celé roky, boli sme spolu každý deň. Boli sme jej svorka a jej stádo v jednom. Prvú noc bez nej som nemohla spať, chýbalo mi jej chlapské chrápanie pod oknom... Nikto ma nevítal pri bránke s otázkou v očiach , či som aj jej niečo doniesla...Kým žila, do dvora smelo mohli vojsť iba priatelia, ostatní nemali šancu...Bola dobrý a osvedčený strážca. Výborný obranca. Inteligentná, energická, odvážna. Pamätám si, ako som rozmýšľala, akého psa si vziať. Padol mi do oka práve šarplaninec. Keď som si bola pre šteniatko, čakala som maličký uzlíček a to bolo už také malé vrecko. Prvý deň namosúrené a smutné. A potom plné energie, zvedavé a odvážne. Po pár dňoch som zašla na internet. Nad rasou som nerozmýšľala. Jednoznačne šarplaninský ovčiarsky pes. Pre mňa najkrajší a najmúdrejší na svete :-). Najprv som chcela fenku. Ale asi by som ju stále porovnávala a mohla by vzniknúť nejaká krivda.  Tak mi padol do oka Auggi

  • 22. aug 2008
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 2 256x
  • 19
Katarínka

Alžbeta Mateová

Katarínka

Niekedy treba zavrieť na pracovni dvere a ísť sa nadýchnuť. Tak som strávila raňajky pri mape a spravila pomyslený časovo dostupný kruh... Čo ešte nepoznáme, čo sme ešte nevideli...Je toho stále dosť a hrot mojej ceruzky našiel bod Katarínka /www.katarinka.sk/. A tak sme sa tam s dcérou vybrali. Na miesto, kde si človek uvedomí, že každý si môže vybrať svoju cestu sám... Kláštor s kostolom sú na nádhernom mieste, kde sa stali súčasťou okolitej prírody a jej zvukov a tiež ticha...

  • 9. júl 2008
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 985x
  • 27
reklama
Ilúzia

Alžbeta Mateová

Ilúzia

Večer sedím sama. Do priestoru okolo seba šírim virtuálnym štetcom hudbu. Línie a škvrny tančia všade okolo. Privieram oči a videné počúvam. Každý deň žijem dvakrát. Raz ten praobyčajný život denného zhonu a potom ten druhýkrát - keď vkročím do iného sveta Bránou samoty. Niekedy si uvedomím, že keby sa dalo, bola by som v ňom stále....V ňom dýcham silu pre každý druhý deň. Prepadám vlastným predstavám a radostne budujem svoj vzdušný zámok.

  • 14. feb 2008
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 418x
  • 21
Farby 31.12.

Alžbeta Mateová

Farby 31.12.

Nemôžem povedať, že vstanem ráno... vstanem o deviatej. V kuchyni ma privíta kosa. Narúbem drevo odhadom na celý deň a rozkúrim. Je to iné teplo. Spravím si kávu . Vôňa sa mieša s vôňou dreva. Sadnem si k počítaču a ukladám si obrázky. Ponáram oči do okamihov spred pár dní. Bolo by asi veľmi zlé, keby som mala pracovať aj na Silvestra. Môj pôvodný plán bol taký. Práce mám vyše hlavy...Treba sa vedieť odtrhnúť. Keď už, tak poriadne. Nesmelo som vyslovila myšlienku o malom dobrodružstve - ideme na malý výlet. Nadýchať sa ...Dcéra bola úplne za. Tak a mám  pred sebou obrázky ... Niekedy sa zdá, akoby sa farby zo života vytratili. ale nie je to celkom tak. Vpíjam sa očami do krajiny.

  • 2. jan 2008
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 3 070x
  • 55
Keď to už nie je moje...

Alžbeta Mateová

Keď to už nie je moje...

Na stole zostalo iba zopár skíc a pod stolom pokrčené papiere s prvotnými nepodarkami. Vôňa dreva, vosku a laku. Príliš prozaické peniaze na účte - akože odovzdám prácu, máme na chlieb...Ticho sedí v izbe a počúva, ako sa mu žalujem. Noc chce byť účastná, tlačí sa cez okno. Aj ona chce počuť. Svetlo mojej lampy ju obmedzuje, a tak zostáva niekde medzi oknami.

  • 7. dec 2007
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 2 087x
  • 25
Sobota

Alžbeta Mateová

Sobota

Sobotné ticho dnes narušil šum lístia, ktoré som zhrabala okolo ateliéru. Kým som rozkúrila v sporhelte prišla Tma s Nocou. Vytkla som jej, že chodí tak skoro, a je čoraz studenšia. Studenšia ako studená. Aj také musí byť - odvrkla mi. V teplej dielni som nechala sedieť iba Ticho. Niekedy mám rada Ticho. Nič nehovorí, iba počúva.

  • 24. nov 2007
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 342x
  • 22
Návrat do ticha

Alžbeta Mateová

Návrat do ticha

Sedím mĺkvo na stoličke a dívam sa, ako stavajú a montujú moje dielo na miesto jemu určené. Už vlastne nie je moje. Vydarilo sa, všetko je úplne v poriadku- len ja nemám akosi pocit radosti. Len akejsi úľavy, že všetko dobre dopadlo, že som to zvládla.

  • 13. nov 2007
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 479x
  • 29
reklama
SkryťZatvoriť reklamu