reklama

Alžbeta Mateová

Alžbeta Mateová

Bloger

Počet článkov: 176
Páči sa: 0x

Som iba tvorivý človek,rezbárka Zoznam autorových rubrík: Zo života, Nedeľná chvíľka poézie, poviedka na nedeľu, Bol som na lepšom, Zo života aj iných, Z našich potuliek, Súkromné, Nezaradené

reklama

Zoznam článkov blogera

Dnes /impresia/

Alžbeta Mateová

Dnes /impresia/

Slnko sa dávno utopilo v chladných vodách. Mám rada "konečnú" dňa, kedy si Noc sadá na moju strechu a sťahuje hviezdy stále nižšie...Spolu s Tichom majú na nej svoje stále miesto. Možno v tme ani nezbadali, že je nová. Vychádzam v teplom svetri von, dýcham bielymi obláčikmi do tmy a počúvam, ako sa Ticho s Nocou rozprávajú... Vraj deň nie je nikdy taký dlhý, ako ho potrebujem. Ale treba ho nechať odísť každý večer niekam, kam mu cestu ukazuje červené veľké slnko. Noc mi zatvára oči a svet je zrazu iba taký, ako ho "cítim". Aj ľudia sú takí. Nie ako ich vidím, ale ako ich cítim.

1. mar 2012
Páči sa: 0x
Prečítané: 685x
10

Všetko má vždy dve strany

Alžbeta Mateová

Všetko má vždy dve strany

Sklonená nad prácou sa v duchu klaniam drevu odovzdávajúc mu aspoň čosi z môjho človečenstva. Nelakujem si nechty a nenosím prstene. Dôverne poznám vlastné ruky. Nosím na nich jazvy mojej občasnej nešikovnosti. Vybledli dávno a nebolia. Rokmi to vnímam tak, že stáli za to. Aj jazvy niekde hlboko v nás. Kto ich nemá? Sú také príznačne ľudské... Len ich nevidno. Len ich cítime. Nosíme po zvyšok života. Robia z nás ľudí takými, akými sme práve v tomto okamihu. Nezamýšľam sa ako letí čas, nech plynie, zarovno s tempom mojej práce.

1. jan 2012
Páči sa: 0x
Prečítané: 1 574x
16

Nad riekou /impresia/

Alžbeta Mateová

Nad riekou /impresia/

Stojíme ticho nad riekou. Lebo ticho je niekedy najkrajšia hudba, lebo ticho nepotrebuje slová. Možno sme tu takto stáli vždy, celé storočia. Ale iba zdanlivo naveky...Kým tu sme, tak sa dívame ako sa pod nami zlievajú rieky. Snáď jedna odhodlaná naplniť nepoznaným život druhej. Odvaha dávať a tiež prijímať. Odvaha plávať k neznámym brehom a v diaľke sa rozplynúť. Znovuzrodiť sa v prameni. Na úteku pred náhliacim sa časom tu stojím s tebou . Vo vetre niečo hovoríš, a slová letia niekam po prúde. Ja v svojom tichu hromadím kamene vzdušného zámku, čo som stavala hádam celý život. Ešte ich pár je. Prisahám, že tie zvyšky polepím a skutočný hrad bude stáť. Aby som si zase dokázala, že sny viem meniť na skutočnosť. Už niekoľký krát. Toto je hádam posledný, možno nie, neviem.

12. apr 2011
Páči sa: 0x
Prečítané: 1 155x
7

Alžbeta Mateová

Stromy

Našla som miesto niekde medzi jeseňou a zimou. Pár ešte teplých lúčov a studené dotyky so zemou. Niekde vnútri ma pália žeravé uhlíky. Minulosť dávno obrátili na popol. Stretávam stromy. Pred zimou sú obnažené ako naše duše. Zastavím sa, počúvam. Les nikdy nie je ticho.Len treba rozumieť. Že zdanie často klame, že utajená sila iba drieme. Že zima končí jarou, že rany sa hoja. Len treba pevne obstáť , síce sa držať zeme, ale pozrieť s dôverou aj do oblakov.

8. feb 2011
Páči sa: 0x
Prečítané: 1 221x
10

O pevnosti /impresia/

Alžbeta Mateová

O pevnosti /impresia/

Niekedy aj na mňa dýchne zima.Studená svojimi farbami. Niekto tomu aj nemusí veriť, lebo som stále v pohybe a moje dni nemajú hranicu s nocou, čiže by som ani nemala vnímať, či je leto alebo zima. Nemám sezóny, stále mám akosi jednu veľkú, prácou nabitú. Keď si líham spať, tak nelíham niekam do tmy a do myšlienok, ale úplne vyčerpaná skočím rovno do mora snov.Nikomu nehovorím, prečo je to tak. Ponorím sa a vidím iné svety, podobné tomu nášmu. Niekedy sa vraciam na tie isté miesta. Ako aj v živote. Sú miesta, kam sa vraciame. Ja sa vraciam na miesta, kde očividne spí história. Dýcha a pospáva vo zvláštnom, nášmu uchu už takmer neprirodzenom , tichu. Čas neúprosne plynie, zborí aj zdanlivo nezboriteľné...vymazáva aj spomienky. Niekedy našťastie.

4. feb 2011
Páči sa: 0x
Prečítané: 1 815x
13

reklama

Asi som sa zbláznila, alebo čo...

Alžbeta Mateová

Asi som sa zbláznila, alebo čo...

Asi som sa zbláznila, asi mám málo práce a starostí, alebo mi do kompletky ateliéru už chýbalo zase niečo nevšedné. Žeby na inšpiráciu, fakt už neviem. A tak sme kúpili papagája. Žako kongo, prosím pekne. Taký, čo ani netuší, že nejaké Kongo jestvuje... Ešte je vlastne dieťa, ale riadny vandal. Tak mu aj zostalo meno Žak Kong Vandal, však trošku je ako akčný hrdina Jean-Claude Van Damme , ale je jednoducho Vandal. Až keď sa ocitol u nás doma, zistila som, že izba sa zmenšila o parádne veľkú klietku a prach treba utierať po aktívnych preletoch a náletoch nového spolubývajúceho dvakrát denne - minimálne... A ešte aj strom sme mu postavili , taký dvojmetrový - nech má kde sedieť . Aj hračičky a hojdačky som mu v rámci relaxu urobila.

14. máj 2010
Páči sa: 0x
Prečítané: 2 627x
73

Alžbeta Mateová

TON

Včera zomrel Peter Steele vo veku 48 rokov . Type O Negative. Akosi nemám slov. Len spomienky na výborný koncert v Budapešti v roku 2007.

15. apr 2010
Páči sa: 0x
Prečítané: 969x
13

Údolím riečky Litavy

Alžbeta Mateová

Údolím riečky Litavy

Ticho je niekedy najlepšia hudba. Nemyslím absolútne ticho. Myslím ticho krajiny. Schádzajúc údolím riečky Litavy sa ho učím počúvať. Stromy sa prebúdzajú po zime, tichúčko vŕzgavo zívajú nahýbajúc sa k drobnej riečke akoby si chceli ráno umyť tvár. Skláňajú sa časom a terénom pokrútené, zdanlivo ešte bez sily, bez farieb... Len mach ich zohrieval v zime. Ako pomyslenie na jar, ktorá vždy príde.

7. apr 2010
Páči sa: 0x
Prečítané: 1 948x
13

O tom, čo nevidíme...

Alžbeta Mateová

O tom, čo nevidíme...

Keď ujdem z reality, hľadám človeka , ktorý nie je. V náhodných ľuďoch, ktorých stretávam, ktorých spoznávam, ktorých pozdravím, a do ktorých nechtiac vrážam na ulici. Tak sa prebúdzam zo svojich snov. Je to idealizácia alebo niečo tomu veľmi podobné. Prizriem sa bližšie sklenenému poháru a ten mi praskne v ruke. Sú chvíle, keď mám pocit (aaach ten pocit:-) , že tu ani nikto nie je. Dívam sa do zrkadla a skúmam svoju tvár. Snažím sa vidieť to, čo očami nie je možné uvidieť. To, čo je skryté pred nami samými a aj pred druhými.

2. sep 2009
Páči sa: 0x
Prečítané: 1 235x
9

Keď sa nedá dýchať

Alžbeta Mateová

Keď sa nedá dýchať

Keď sa už nedá dýchať to dusno, niekedy aj medzi ľuďmi, idem dýchať les. Zatvorím okná aj dvere za sebou. Cesta lesom vedie do kopca niekam za svetlom. Unikám niekam preč aj z vlastnej hlavy. Tu sa to dá. Všetko, čo v tejto chvíli potrebujem, mám. Šliapem po lístí z predošlých rokov ako po spomienkach. Stúpajú mnou až niekde k mojej hlave.

28. aug 2009
Páči sa: 0x
Prečítané: 2 151x
40

reklama

Miesto v živote

Alžbeta Mateová

Miesto v živote

Keď si človek myslí, že už Nič a Nikto sa mu nezmestí do života, tak sa niečo stane, čo prevráti všetko naopak. Však už bolo v posledné mesiace všetko tak, že ani s Nocou som sa nebavila. Vlastne nebavila som sa takmer s nikým. Zašitá so svojím Tichom každú voľnú chvíľu pri práci. Unavená maminou chorobou, nemocnicami, liekmi, vybavovačkami , ustavičným zháňaním niečoho a tvárením sa, že je všetko v poriadku, že chuť do života musí byť vždy a za každú cenu. Vlastný úsmev na tvári ma unavoval. Pripadal mi ako grimasa. Nad všetkým ľudským nešťastím a biedou. Niekedy sa to tak zosype. Vždy som si povedala, že to raz prejde...

14. máj 2009
Páči sa: 0x
Prečítané: 1 608x
30

Ja som tu len taký...alebo aj toto sa stalo.

Alžbeta Mateová

Ja som tu len taký...alebo aj toto sa stalo.

Sme s mojím kolegom v jednom nemenovanom "Markete" a prezeráme si sedaciu súpravu. Pracovníka v označenom "firemnom" tričku oslovíme, ako sa poťahová látka čistí a ošetruje. "To len tak handričkou" , tvári sa neisto a mykne plecom. "Alebo metličkou?", pýtam sa schválne dosť infantilne. "Aj metličkou môžete. A možno aj vysávačom..." Kolega nevydrží: "Mali by ste o tom hádam aj niečo vedieť, alebo aspoň priniesť nejaký leták alebo návod. " "Ja som tu len takýýýý...,"znie odpoveď. Nejako to predýchame, nič sa viac nepýtame. Netušíme ešte, že to bude mať aj pokračovanie. Potrebujeme ešte štyri postele a štyri rošty a matrace... Konečne sme si vybrali, platíme. Pokladníčka nás usmerní: " Postele si vezmite tam, sedačku tam, matrace hentam!" Keďže na chrbát to nenaložíme, ideme si objednať dopravu. Za pultom nikto nesedí. V rade už za nami po chvíli stojí niekoľko ľudí. "Slečna išla na kávu, zavolajte si ju mobilom," oznámi nám vedľa sediaci pracovník. "Samozrejme svojím, lebo to je iná firma..."

8. mar 2009
Páči sa: 0x
Prečítané: 1 646x
46

Zajačie križovatky

Alžbeta Mateová

Zajačie križovatky

Každý má chuť niekedy zdupkať. Každý pozná ten pocit. Sú situácie, kedy je to hanbou a sú situácie, kedy sa to vôbec nedá. A sú chvíle, kedy je to hádam najrozumnejšie, čo sa dá spraviť. Možno aj v záujme záchrany vlastného duševného aj fyzického zdravia. Tak konečne vyťahujem z komory bežky, nahrejem si hrubé ponožky a idem. Láka ma vziať Dunča so sebou, ale ešte je pridivoké šteňa, zrejme by sme to spolu nezvládli tak, ako s jeho predchodkyňou. Čiže iba s jedným riadnym pádom... Tak utekám zase z domu, od povinností, od práce a od všetkého, čo láme moje pokojné vody...O čom sa mi nechce písať, ani hovoriť. Niekedy už nestačí dobiť baterky prácou v ateliéri. Ako kedysi. Jednoducho sú v živote veci, ktoré vám z hodiny na hodinu zmenia spôsob života. A celý rytmus dňa. Tak dýcham kus slobody, počúvam iba ako mi sviští sneh pod lyžami. Ide sa ľahúčko, ani nezbadám a už som niečo vyše dve hodiny ďaleko od cesty, kde som odstavila auto. Úplne iná krajina. Stromy akoby mali niekoľko sto rokov a ani stopy po človeku, aj cestička skončila. Ocitám sa na chotári. Srnky , i keď boli v bezpečnej diaľke, spozorneli...

23. feb 2009
Páči sa: 0x
Prečítané: 1 352x
16

Alžbeta Mateová

Počarené

It´s better to be hated for what you are,than to be loved for what you are not. / Je lepšie byť nenávidený za to čo si,ako byť milovaný za to,čo nie si./Gide, A.

18. feb 2009
Páči sa: 0x
Prečítané: 863x
12

Všetko je o príťažlivosti

Alžbeta Mateová

Všetko je o príťažlivosti

Ráno zdvihnem žalúzie a vonku vidím sneh. Je to taký malý zázrak. Vetvy ihličnanu sa zohýbajú pod jeho váhou. Noc je už dávno preč. Zrazu mám pocit, že práca počká. Býva to zriedka, ale vždy to asi príde v pravú chvíľu. Tak vypínam...Nikto nič nemusí vedieť. Sadám do auta. Na úteku od práce a povinností si cestu vymyslím. Vnímam , aký je pod snehom tento náš "takmer juh". Biela krajina beží ticho okolo mňa. Je taká rovná.Stromy klamú, že sú čierne. Tenké, vysoké, stoja rovno ako vojaci...Svet na chvíľu stratil farby. Život nie.

17. feb 2009
Páči sa: 0x
Prečítané: 842x
13

reklama

So mnou sa nikto nerozpráva

Alžbeta Mateová

So mnou sa nikto nerozpráva

Bol u nás v ateliéri priateľ. Zastaví sa vždy po práci na pár slov. Vraj treba sa rozprávať a rozprávať. Kým som nemala doma chorú matku, tak som mohla aj celý deň mlčať. Mlčať a pracovať a byť ponorená iba niekde v svojej hlave. S vyriešenou minulosťou - ako sa tomu hovorí - som mohla žiť pre svoju prácu a voliť iba pekné, čo si prajem vidieť a počuť. Niekto by povedal, že môžem žiť ako chcem. Takáslasť však nemá dlhé trvanie. Z môjho ticha a vlastnej hlavy ma vyhnala mamina choroba. Tak sa súčasťou môjho života stalo utrpenie druhých. Do tej pohody niekde vo vlastnej mysli už často netrafím. Je to iný svet.

24. jan 2009
Páči sa: 0x
Prečítané: 1 746x
36

Pre tých, čo sa cítia sami

Alžbeta Mateová

Pre tých, čo sa cítia sami

Nad anjelmi sa už nezamýšľam. Ani ich tento rok nerobím. Nie sú vôbec takí, akých ich vidíme. Zdá sa, že mnohí vidíme samých komerčných. A tí skutoční sú niekde v povetrí a len my máme tú odvahu, že im kreslíme krídla. Oni sú predsa ľahší ako vzduch, ktorý dýchame. Priehľadnejší ako prameň, ktorý si vieme predstaviť.Úmerne s únavou sa blížia Vianoce. Kráčam smerom domov hore ulicou. Predo mnou sa zažínajú vianočné svetlá. Už aj na dedine. Svietia okná . Svetiel a svetielok je viac ako obvykle. Aj tak, žiada sa mi zakričať, nebuďte sami!

21. dec 2008
Páči sa: 0x
Prečítané: 1 418x
32

O Vianociach, jablku a hviezde...

Alžbeta Mateová

O Vianociach, jablku a hviezde...

Blíži sa december. Skoro sa stmieva. Prichádza najdlhšia noc . Hodím na seba armádny prešivák a ledabolo sa obujem. Na dvore tancuje Zima po snehu. Noc sedí na streche a ja sa jej čudujem,že sa netrasie chladom ako ja. Hviezdy sa zakryli bielou perinou. Vynášam kadejaké smeti po výmene okien a priebežnom domurovaní a líčení. Vonku stretnem iba Ticho. Len moje kroky ho vyrušia zo zamyslenia. Pes niekde spí a mačky sú všetky vo svojom košíku. Túlia sa k sebe. Z komína ide biely dym v ústrety ešte belšej oblohe. Mám pocit, že obloha je ťažká, a že možno spadne.

25. nov 2008
Páči sa: 0x
Prečítané: 2 305x
32

Vtieravé reklamy

Alžbeta Mateová

Vtieravé reklamy

Neznášam reklamy s témou Vianoc. Vianoce sú predovšetkým o inom. Alebo sa mýlim?

24. nov 2008
Páči sa: 0x
Prečítané: 2 775x
147

Alžbeta Mateová

Sneží

Sneží.

23. nov 2008
Páči sa: 0x
Prečítané: 1 053x
9

reklama